Zatepľovanie obytných domov: Dotácie, šetrenie a politika

Globálna finančná kríza a osobitne energetická kríza zo začiatku roka spôsobená zastavením, resp. obmedzením dodávok ruského plynu do viacerých európskych krajín výrazne zvýšila záujem verejnosti o zatepľovanie domov, najmä panelákov. Aj keď vláda SR rozhodla o navýšení prostriedkov na dotácie na zatepľovanie, ukazuje sa, že všetko je zložitejšie ako sa zdá na prvý pohľad.

Všetky laické i odborné úvahy o zateplení bytového domu sa začínajú snahou znížiť náklady na vykurovanie, kedže predstavujú jednu z najväčších výdajových položiek rozpočtov našich domácností, čo súvisí so zemepisnou polohou a tiež so situáciou na energetických trhoch, pričom na vyššie ceny si budeme musieť zvyknúť.

Šetriť na energiách je nevyhnunosť

Ako vyplýva z prieskumu Štatistického úradu SR, v očakávaní následkov svetovej finančnej krízy chcú slovenské domácnosti najviac šetriť na energiách - až 57 percent opýtaných uviedlo, že sa rozhodli šetriť na výdavkoch za plyn, elektrinu, vodu, kúrenie. A práve snaha ušetriť na poplatkoch za vykurovanie je základným, aj keď zďaleka vôbec nie jediným motívom prečo sa obyvatelia činžiaku rozhodnú svoj dom zatepliť nejakým spôsobom.

Podľa prepočtov odborníkov možno uceleným zateplením panelákového vežiaku - zhora (strecha), zdola (stropy vstupných a pivničných priestorov), obvodové steny vrátane výmeny okien celkovo ušetriť 30 až 35 percent nákladov na vykurovanie, v niektorých prípadoch aj podstatne viac. Závisí to od pôvodného stavu budovy a mnohých ďalších okolností. Značná časť verejnosti celkovo chápe zatepľovanie ako dobrú investíciu do bývania. Zsolt Szabó z inžiniersko-stavebnej a realitnej spoločnosti Investconsult v tejto súvislosti zdôrazňuje, že „zatepľovanie je vo väčšine prípadov dobrá investícia, ktorá sa odzrkadlí na jednej strane v nižších režijných nákladoch a na strane druhej môže zvýšiť predajnú cenu o viac než stála samotná investícia do zateplenia.“ Podľa jeho slov to však predpokladá „použitie kvalitných stavebných materiálov a odborne vykonanú prácu.“

V apríli sa začala zatepľovacia kampaň

V prvý aprílový deň médiá informovali o tom, že občianske združenie s názvom Združenie pre zatepľovanie budov (OZ ZPZ) vyzvalo slovenskú vládu, aby urýchlene rozhodla o navýšení finančných prostriedkov na komplexnú obnovu domov s cieľom dosiahnuť úspory v nákladoch na ich vykurovanie Podľa predstaviteľov združenia sa komplexná obnova budov má týkať ich tepelnej ochrany zateplením, výmenou okien, ale aj úpravou vykurovacích systémov.

O deň neskôr hneď po ukončení rokovania Rady pre hospodársku krízu (RHK) premiér Robert Fico informoval, že vznikne nová štátna politika v oblasti zatepľovania s tým, že „sa do nej výrazne vložia finančné zdroje.“ Premiér poznamenal, že vláda vyčlení v rámci opatrení na zmiernenie negatívnych dopadov hospodárskej krízy 66,39 milióna eur na programy zatepľovania budov. Táto suma by podľa jeho slov mala pokryť všetky žiadosti, ktoré má v súčasnosti Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) . 

„ Na zasadnutí rady sme sa zhodli na tom, že najlepšia cesta ako významnejšie vstúpiť do programov zatepľovania, je podporiť Štátny fond rozvoja bývania, cez ktorý sa môžu občania dostať k úverom," zdôraznil Fico. Zároveň doplnil, že financie vyčlenené na zatepľovanie by nemali mať vplyv na deficit verejných financií. "Škrtať sa bude v niektorých rezortoch, nepôjde to na úkor deficitu štátneho rozpočtu,“ zdôraznil.

Podľa generálneho riaditeľa ŠFRB Miroslava Kašubu by sa zatepľovaním budov mal podporiť nielen nárast zamestnanosti, ale aj energetickej efektívnosti. "Je nastavený veľmi dobrý model, ktorý ide cez úver s jednopercentným úrokom na 20 rokov," poznamenal.

Opozícia: Dotácie namiesto pôžičiek

Navýšenie zdrojov ŠFRB o 66,39 milióna eur na zatepľovanie privítal aj vtedajší zástupca opozície v Rade pre hospodársku krízu Vladimír Tvaroška . Hneď po jej zasadnutí pre médiá povedal, že vyčlenených viac peňazí pre pôžičky na zatepľovanie domov je dobrý krok, ale nedostatočný. Zatepľovanie podľa jeho slov potrebuje výraznejší impulz. „Namiesto pôžičiek, ktoré budú musieť splácať všetci ľudia, vrátane nízkopríjmových skupín, by som navrhoval dotácie." Ako dodal, dotáciu v tejto súvislosti považuje za lepšiu a spravodlivejšiu. „Ak si berú pôžičky na zatepľovanie nízkopríjmové domácnosti, môžu mať aj pri jednopercentnom úroku problémy so splácaním alebo si takúto pôžičku ani nemôžu zobrať .“

Vladimír Tvaroška zároveň zdôraznil, že zdroje na dotácie zatepľovania by slovenska vláda „mohla získať transparentným predajom emisných povoleniek, ktoré Slovensku ešte ostali“. Tvaroška ako zástupca opozície vyjadril súhlas s vyjadrením premiéra Fica, že na úkor dotácií na zatepľovanie by sa v žiadnom prípade nemal zvyšovať deficit verejných financií.

Prvé schladenie prišlo hneď na druhý deň

Proti nadšeniu premiéra Fica a proti rozhodnutiu o masovom zatepľovaní okamžite zdvihli varovný prst odborníci zo štátnych orgánov i ochranárskych združení. Okrem iného hneď zahorúca poukázali na to, že

zatepľovanie nie je žiaden amaterizmus a nie je tu možná partizánčina a hurákampaň, ale že do úvahy treba brať prísne odborné hľadiská - technické, energetické i environmentálne. Tak napríklad Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo (ÚNMS) SR na zámer vlády navýšiť desiatky miliónov eur na zatepľovanie zareagoval slovami, že zatepľovanie budov nie je dobrodružstvo a musí sa pri ňom postupovať podľa technických noriem. Budovy sa musia posudzovať z hľadiska ich energetickej hospodárnosti, pričom musia spĺňať predpísané technické parametre. Od roku 2002, keď nadobudla platnosť príslušná smernica Európskej komisie, bolo u nás spracovaných a vydaných 62 noriem a súvisiacich dokumentov pre oblasť energetickej hospodárnosti budov.

Podľa predsedu ÚNMS SR Petra Lukáča to, že sa posudzovanie budov uskutočňuje na základe noriem, znamená pre štát istotu, že peniaze, ktoré poskytne na zatepľovanie, budú „investované efektívne a do moderných zatepľovacích systémov“.

Navždy uväznené v škárach medzi panelmi

Proti kampani masového zatepľovania vzápätí ostro vystúpili ekologickí aktivisti , podľa ktorých samotné z atepľovanie domov a špárovanie panelov neprináša iba výhody, lež predstavuje hrozbu pre netopiere – tie totiž využívajú štrbiny medzi panelmi ako úkryty. Podľa environmetalistov sa totiž až pričasto stáva, že pri obnove a zatepľovaní panelákov sú netopiere nejakým spôsobom zabíjané alebo sú zaživa navždy uväznené pod špárovacími hmotami.

„ Je nebezpečenstvo, že pri masovom, vládou podporovanom kampaňovitom zatepľovaní sa ničenie netopierov ešte viac zvýši, a to aj napriek tomu, že netopiere aj ich úkrytové biotopy sú chránené domácimi aj medzinárodnými zákonmi,“ uvádza sa v stanovisku slovenských ochranárov.

Zatepľovanie bolo prekričané šrotovným

V záujme objektívnej pravdy treba povedať, že aprílovú kampaň zatepľovania hneď v jej samom začiatku doslova udusila iná akcia. Skôr než sa informácie o vládou navýšených financiách na zatepľovanie budov dostali k verejnosti, prekričali ich informácie o šrotovnom. Ministerstvo hospodárstva SR zverejnilo výnos, ktorý upravoval poskytovanie dotácie na kúpu nového auta.

Šrotovné sa na niekoľko týždňov stalo témou č. 1 vo všetkých médiách a vládou podporované zatepľovanie šlo mediálne úplne do úzadia. Medzitým prišli na rad ďalšie udalosti – vzrástlo napätie medzi premiérom Ficom a zástupcami Slovenskej národnej strany (SNS) vo vláde, pričom sa spory dotkli aj rezortu výstavby a regionálneho rozvoja, pod ktorý spadá Štátny fond rozvoja bývania ako účelový fond na financovanie štátnej podpory pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu.

Mediálne živené spory medzi premiérom a ministrami za SNS doplnili jeho narastajúce útoky proti opozícii a zákonite nasledoval ďalší krok – opozícia stiahla z Rady pre hospodársku krízu (RHK) svojho spoločného zástupcu Vladimíra Tvarošku, ktorý bol v Rade jedným z iniciátorov a podporovateľov navýšenia zdrojov pre ŠFRB o 66,39 milióna eur na zatepľovanie.

"O našich kvalifikovaných návrhoch a opatreniach na boj proti kríze sa na Rade ani nediskutuje," objasnil rozhodnutie opozície stiahnuť Vladimíra Tvarošku predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda a dodal, že za takýchto okolností opozícia nemôže niesť spoluzodpovednosť za spôsob, akým vládna koalícia rieši krízu. Premiér Fico k tomu uviedol, že sociálna demokracia nemôže dovoliť, aby pravica v mene boja proti kríze presadzovala svoj politický program „Návrhy opozície v Rade pre hospodársku krízu neprechádzajú, lebo nie sú dobré a škodia Slovenskej republike,“ zdôraznil premiér.

ZMOS: Nielen zatepľovanie, ale systémové riešenia!

Na aprílové navýšenie zdrojov na program zatepľovania zareagovalo aj Združenie miest a obcí Slovenska ( ZMOS), ktoré ho síce privítalo, ale mestá a obce by boli rady, keby projekty zatepľovania sprevádzalo aj odstránenie statických a systémových porúch bytových domov, pretože práve tie sú podľa ZMOS-u časovanou bombou.

Inak povedané, nielen zatepľovanie, ktoré prináša energetické úspory a v mestách a obciach zvyšuje estetiku životného a obytného prostredia, ale v prvom rade treba pri panelových domoch dať do poriadku ich statiku a systémové poruchy, ktoré sa týmto blokom nevyhýbajú a ktoré neraz ohrozujú životy a zdravie ich obyvateľov.

Názory širokej verejnosti sa rôznia

Napriek tomu, že zatepľovanie obytných domov, najmä panelákov je už dlhé roky v kurze a že ho od apríla 2009 v masovejšom rozsahu podporuje aj vláda SR, názory laickej, ale neraz i odbornej verejnosti na zatepľovanie nie sú ani zďaleka jednoznačné.

Zástancovia zatepľovania uvádzajú najmä tieto výhody:

• úspora nákladov na vykurovanie
• väčšina panelákov je v katastrofálnom stave a jediným riešením je komplexná obnova celého domu, vrátane fasády, pričom sa zároveň odstraňujú systémové poruchy bloku a tie sa rozhodne nedajú odstrániť výmenou vchodových dverí či vyregulovaním tepelnej sústavy
• estetizácia obytného prostredia
• zateplené byty sa pravdepodobne budú lepšie predávať a za vyššie ceny.

Odporcovia zatepľovania najčastejšie argumentujú týmto faktormi::

• nedá sa dopredu celkom vypočítať, aký vplyv na budovu bude mať použitý polystyrén, stáva sa totiž, že po zateplení polystyrénom zvárané miesta medzi panelmi môžu začať korodovať a steny plesnivieť
• najviac úspor sa vo väčšine panelových domov dosiahlo vyregulovaním tepelnej sústavy. Všade, kde to bolo poriadne urobené, sa znížila spotreba nákladov na vykurovanie aj o 40 percent
• cez stenu (panel) je len minimálny únik tepla, stačí sa pozrieť na hociktorý panelák – minimálne 50 percent plochy tvoria okná, takže je jasné, kade teplo uniká. Stačí vymeniť okná a zatepľovanie už nie je potrebné
• zatepľovanie je len naháňanie kšeftov firmám, ktoré sa k takým zákazkam za veľké peniaze vedia vôbec dostať (naháňaniu kšeftov predchádza opakované vymývanie mozgov nájomníkov tej-ktorej bytovky).

Kde a na koho sa obrátiť

Záujemcovia o dotácie na zatepľovanie budov sa môžu so žiadosťou o podporu obrátiť na Štátny fond rozvoja bývania. Podávanie žiadostí a ich posudzovanie je administratívne náročný a zložitý proces, najlepšie je oboznámiť sa s tým priamo na stránkach fondu .

Písomná žiadosť sa nepodáva priamo ŠFRB, ale prostredníctvom príslušného okresného mesta. Sú aj špecifické prípady - v Bratislave a v Košiciach sa žiadosť podáva mestskej časti v sídle okresu. V okrese Košice-okolie sa podáva prostredníctvom mesta Moldava nad Bodvou. Obec je povinná do 14 dní overiť všetky náležitosti žiadosti, vrátane identifikačných údajov žiadateľa a údajov o stavbe, ďalej preukázanie finančného krytia vo výške najmenej 20 % z obstarávacej ceny a tiež preukázanie schopnosti žiadateľa platiť splátky a úroky z požadovaného úveru.

Výška podpory môže byť v rozsahu maximálne do 80 % obstarávacej ceny. Žiadateľovi možno na jednu stavbu poskytnúť podporu len raz.

O poskytnutí podpory by mal fond rozhodnúť do 90-tich dní odo dňa doručenia žiadosti obcou. Na poskytnutie podpory nie je právny nárok.

Namiesto pointy

Štátny fond rozvoja bývania za 1. štvrťrok 2009 z celkového počtu viac ako 1.200 evidovaných žiadostí o úver na rozvoj bývania (s celkovou požadovanou sumou vo výške 256,83 milióna eur) vyhovel len 267 žiadateľom (s celkovou požadovanou sumou 72,65 milióna eur). Dôvodom bola skutočnosť, že fond už v januári nemal dostatok disponibilných zdrojov. Podľa predstaviteľov ŠFRB ide o situáciu, aká sa pravidelne opakuje každý rok – vždy v prvých mesiacoch, pravda, tohto roku to bolo horšie kvôli svetovej hospodárskej kríze. Aprílové rozhodnutie Rady pre hospodársku krízu i vlády SR, ktoré rámci opatrení na zmiernenie následkov krízy rozhodli o uvoľnení 66,39 milióna eur na dotácie na zatepľovanie budov však žiadateľom vlieva do žíl akú-takú nádej